Zaujímavosti

Dedičná štôlňa Jozefa II.

Málokto vie, že štôlňa, ktorá ústi do Hrona nedaľeko mlyna pod cestou do Žarnovice je svetovým unikátom. Dedičná štôlňa Jozefa II. (alebo Voznická dedičná štôlňa) s dĺžkou 16 310 metrov, bola v období 18. a 19. storočia najväčším banským dielom na svete.

S narastaním intenzity ťažby rúd v banskoštiavnickom revíri narastali aj problémy zabezpečovania pracovísk. Najväčšie problémy spôsobovalo vytápanie pracovísk podzemnou vodou, ktorej čerpanie bolo mimoriadne nákladné a mnohokrát i technicky náročné. V súvislosti so spomínaným problémom vznikla myšlienka podfárať všetky banské diela takou štôlňou, ktorá by odvádzala podzemné vody a zároveň zabezpečila by možnosť prehĺbenia existujúcich banských diel v budúcnosti. V roku 1776 banskošiatiavnický súd preložil výzvu na výstavbu dedičnej štôlne, na ktorú mali ťažiarske spoločnosti predložiť svoje návrhy. Najväčšiu pozornosť vyvolal návrh hodrušského ťažiarskeho inšpektora Benedikta Feila. Navrhoval vyraziť ústie štôlne v blízkosti rieky Hron v severnej časti obce Voznica a odtiaľ raziť smerom na Banskú Štiavnicu. Takto by sa preskúmali aj doposiaľ neznáme rudné žily vo väčších hĺbkach. Na zrealizovanie celého projektu sa počítalo s nákladom 1 085 429 zlatých a 40,5 grajciarov a predpokladalo sa, že dielo sa ukončí za 30 rokov.

Slávnostné zahájenie prác sa začalo na cisárove narodeniny 19.3.1782 o desiatej hodine dopoludnia. Začiatočné tempo razenia bolo nádejné, no postupne sa začali objavovať problémy so zlým vetraním a prítokmi banských vôd, čo si vynútilo prerušovanie prác. Ročný postup pri razení bol 72,5 metra. Práce spomaľovali aj spory tažiarov s banským erárom, ktorému mali ako majiteľovi dedičnej štôlne odvádzať časť z ťažby. Po zavedení strojového vŕtania v roku 1870 sa tempo prác opäť zrýchlilo a štôlňa sa razila naraz na šiestich protičelbách. Nová technológia značne zlepšila ročný postup, ktorý sa zvýšil z 293,1 metra na 664 metra. Dňa 15.9.1878 o tretej hodine dopoludnia dosiahli baníci dlho očakávaný úspech, kedy bola prerazená celá dedičná štôlňa. Namiesto plánovaných 30 rokov trvalo razenie dedičnej štôlne s väčšími i menšími prestávkami 96 rokov a jej dĺžka proti plánovaným 13 574 m dosiahla konečnú dĺžku 16 310 m. Dedičná štôlňa Jozefa II. patrí z meračského a technicko - organizačného hľadiska k úctyhodným dielam.1

V 20. storočí sa začala realizovať druhá dedičná voznická štôlňa, táto však už úplne modernými prostriedkami. Nová odvodňovacia štôlňa mala nahradiť starú, ktorá slúžila 112 rokov. Razenie novej štôlne sa realizovalo modernou technikou s použitím raziaceho štítu a technológiou pretláčania prefabrikovaných podchodov. Razenie sa začalo výkonným tunelovacím strojom Wirth v kruhovom profile 3,3 m v lete 1980. Nová odvodňovacia štôlňa mala mať väčší prierez, aby sa na jej údržbu mohli používať technické prostriedky. Štôlňa bola ukončená v roku 1989 a má 13 830 m. Aj pri razení tejto štôlne bolo zaznamenaných niekoľko prvenstiev. V roku 1981 tu bol vytvorený československý rekord raziacim strojom, keď za 31 dní bolo vyrazených 520 metrov chodby a vzápätí na tom v tom istom roku bol vytvorený svetový rekord v razení týmto strojom 812 metrov za 31 dní. Štôlňa ústi na povrch juhozápadne od obce, pod cestou na Rudno nad Hronom.


Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej

Centrom cirkevného a kultúrneho života každej obce je kostol a medzi výnimky nepatrí ani Voznica. Histórii sakrálnych pamiatok v obci sme sa venovali v predchádzajúcich kapitolách a v tejto časti sa dozviete niečo zo súčasnosti kostola.

Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej z roku 1842 sa nachádza na vyvýšenom pahorku v strede obce. Kostol je návštevníkom prístupný počas bohoslužieb, ktoré sa konajú každú nedeľu o 9:00. Cez pracovný týždeň sa bohoslužby konajú predovšetkým v utorok a piatok, v prípade cirkevných sviatkov aj v iné dni. Kostol sa oplatí navštíviť predovšetkým počas slávnosti roľníckej nedele. Vždy v poslednú septembrovú nedeľu sa kostol na niekoľko dní naplní vôňou dopestovanej úrody a všetky oltáre sú vyzdobené obrazmi z plodov zeme. Množstvo vytvorených obrazov, ktoré dokážu potešiť ľudské oko i srdce, sú jedným veľkým poďakovaním Bohu za starostlivosť o každého z nás. Výzdoba trvá týždeň a následne sa všetko ovocie a zelenina pozberá a rozdelí. Pôsobivá výzdoba je v kostole aj počas vianočných sviatkov, kedy je postavený betlehem a koná sa jasličková slávnosť. V období najväčšieho kresťanského sviatku - Veľkej noci, sa môžu veriaci pomodliť pri Božom hrobe.


Prievozníctvo na Hrone

 Prevážanie ľudí a tovarov cez rieku Hron sa s Voznicou spája už od nepamäti. Ako prvé sa na prekročenie rieky využívali brody. Najznámejší Brznybrod sa nachádzal na Hrone pod Podsiakovom, na hranici s územím Žarnovice. Tento brod mal však z hľadiska dostupnosti pre obyvateľov obce nevýhodnú polohu. Výhodnejším spôsobom na prepravu osôb cez Hron bola ladika (malý drevený čln zavesený na lane), priamo v obci. V súvislosti s výstavbou železničnej trate dokončenej v roku 1896, bol na Hrone vybudovaný drevený lanový most, ktorý sa však následkom poškodenia v roku 1906 pretrhol a musel byť zbúraný. Následne bol na rieke znovu obnovený prievoz, ktorý bol najlacnejšou a aj najprijateľnejšou alternatívou. Na brehoch Hrona sa znovu začal ozývať pokrik prievozníka: “Dáj Ladej!” V období rokov 1926 - 1950 obsluhovala drevený čln prievozníčka Paulína Škvarková so synom Ondrejom. Neskôr bola drevená ladika vymenená za kovovú a prácu prievozníka prevzal Jozef Beňovský so synmi, ktorí prevážali až do roku 1960. V tomto roku bol veľkou povodňou na Hrone zničený celý prievoz a prievoznícky domček bol ťažko poškodený. Po oprave celého prievozu prevzali prácu prievozníkov manželia Ján a Anna Repiský, ktorí ľudí cez rieku prevážali až do roku 1969, kedy bola vybudovaná nová železobetónová lavica slúžiaca dodnes. Domček prievozníka na ľavom brehu bol zbúraný v roku 1983.


Rybník

Starý Voznický rybník sa spomína už v roku 1747 ako „Alter Fisch Teich.“. Podľa názvu bol teda nielen starý, ale bol aj rybníkom v pravom zmysle slova. Rybník, vo veľkosti 3,2 hektárov vznikol v rámci vodohospodárskeho systému v okolí Banskej Štiavnice, jeho vody však neslúžili na pohon banských a úpravníckych zariadení, ale na chov rýb.4 Voznický rybník sa spomína v zápisoch z roku 1806, ktoré uvádzajú, že na Voznici bol rybník, v ktorom sa chovali kaprovité ryby. Kapria násada bola do Voznického rybníka dodaná z rybníka revištského. Rybník v súčasnosti spravuje MO SRZ, Miestna organizácia Slovenského rybárskeho zväzu, ktorá vznikla v roku 1921 v Žarnovici. Posledná väčšia úprava vodnej plochy prebehla v roku 1984. V súčasnosti slúži rybník MO SRZ, navštevuje ho mnoho rybárov, ktorí si vychutnávajú atmosféru pokojného prostredia. Každoročne MO SRZ organizuje rybárske preteky pre dospelých i deti.       


Sekvojovec mamutí na Slavkove

Hájovňa Slavkov sa nachádza 5 km od obce Voznica v srdci Richňavskej doliny. Na otvorenom priestranstve je dominantou mohutný Sekvojovec mamutí (Sequoiadendron giganteum), vysadený v roku 1905. Kedže sa jedná o vzácny výskyt cudzokrajnej dreviny, exemplár je zaradený medzi chránené stromy s vedeckým, krajinárskym a estetickým významom. Sekvojovec je chránený od roku 1996 , kedy mal obvod kmeňa 430 cm, výšku 30 m a priemer koruny 14 m. Vek stromu sa odhaduje na úctyhodných 90 rokov.5 Sekvojovce sú charakteristické hrubou, vláknitou, hrdzavočervenou kôrou a bohatým modrozeleným ihličím. Kôra na dospelých stromoch môže dosahovať hrúbku 30 - 60 cm. V pôvodnej krajine výskytu v Kalifornii sa Sekvojovce dožívajú veku 1500 - 3000 rokov. Náš exemplár zatiaľ takéto rekordy neláme, napriek tomu patrí medzi najmohutnejšie sekvojovce v širokom okolí a je príjemným spestrením výletu Richňavskou dolinou


Dvojkríž na Smrkáčiku

Územie obce Voznica je tvorené členitým reliéfom, pre ktorý je typické striedanie hlbokých dolín a vysokých horských chrbtov. Ani jeden z najvyšších vrcholov v obci však nie je tak turisticky obľúbený, ako kopec Smrkáčik. Svojou výškou 325 m n. m. nepatrí medzi velikánov a so Štiavnickými vrchmi v pozadí pôsobí ako malý pahorok. Výnimočný je však hladko modelovaným reliéfom, výbornou dostupnosťou a absenciou vegetácie. Z jeho vrcholu sa ponúka nádherný výhľad na dolinu Hrona a blízke okolie. Smrkáčik je taktiež obľúbeným miestom pre rôzne oslavy a kultúrne podujatia počas roka. Od roku 2005 stojí na vrchole dvojkríž s pamätnou tabuľou, ktorý bol postavený pri príležitosti osláv 930. výročia prvej písomnej zmienky o obci. Dvojkríž sa stal neoficiálnou dominantou obce a v roku 2014 bola na vrchole vybudovaná turistická besiedka a informačná tabula o zaujímavostiach v obci.


Studničky

 Príjemné osvieženie pri turistickom výlete obcou ponúkajú prirodzené pramene a studničky v okolitých horách, ktoré sú zdrojom vody aj v tých najsuchších obdobiach. Najznámejšou studničkou je Gabrielka. Nachádza sa asi 4 km od obce, proti prúdu potoka, v Richňavksej doline. Ústnym podaním sa zachovalo, že studnička bola postavená v roku 1908, majiteľom miestneho kameňolomu. V súčastnosti je prameň po rekonštrukcii, ktorú v roku 2012 realizoval dobrovoľník a nadšenec histórie Ján Filanda. V blízkosti studničky je vybudovaný drevený prístrešok s lavičkami a miesto je tak obľúbenou zastávkou cyklistov a turistov. Ďalšia, menej známa studnička sa nachádza hlboko v Richňavskej doline, asi 7 km od obce. Studničku Suchá Voznica nájdeme v doline rovnomenného potôčika, ktorý je ľavostranným prítokom Richňavy. Studnička je udržiavaná a slúži ako zdroj vody pri túre dlhou dolinou Suchej Voznice. Najdostupnejším prameňom je prameň na Mundolochu, ktorý sa nachádza priamo pri hlavnej ceste, 700 metrov od obce, v smere na Žarnovicu. Voda vyviera z hôrky Siakov, priamo nad ústím Dedičnej štôlne Jozefa II

Virtuálna prehliadka

Poprechádzajte sa po našej obci prostredníctvom virtuálnej prehliadky.

spustiť virtuálnu prehliadku