Príroda
Horninové prostredie
Územie obce Voznica prešlo v minulosti zložitým geologickým vývojom. Štiavnické vrchy, Vtáčnik a Pohronský Inovec patria medzi mladovulkanické pohoria, ktoré sa tvorili v mladších treťohorách. Vtedy došlo k rozsiahlej sopečnej činnosti a bolo vyvrhnuté množstvo lávy a popolov.
Vo výronoch viacerých sopiek sa striedajú tmavé andezity s belšími kremičitanmi, trachytmi, ryolitmi, čadičmi a tufmi. Výrony lávy tuhnutím pukali a cez tieto trhliny sa dostali na povrch pramene, z ktorých sa usadzovali minerálie, prípadne ďalšou sopečnou činnosťou sa dostávali na povrch rudné žily. Najmohuntejšou a najdôležitejšou časťou geologického vývoja územia, je druhá andezitová fáza, počas ktorej vznikla hlavná masa pohorí obklopujúcich obec. Táto fáza sa prejavila bohatou sopečnou činnosťou a širokou škálou petrografických typov andezitov. Zakončenie tejto sopečnej fázy sprevádzala silná povulkanická činnosť, ktorá spôsobila aj vznik polymetalických rudných žíl z horúcich roztokov.
Pohorie Vtáčnik, ktoré tvorí severozápadnú hranicu obce je budované prúdmi biotiticko-amfibolicko-pyroxenických andezitov. Juhozápadnejšie od Vtáčnika tvorí hranicu obce Pohronský Inovec, stavbou podobný Vtáčniku. Na juh od údolia Hrona sa rozprestierajú Štiavnické vrchy, ktoré sú našim najväčším sopečným pohorím a majú aj najzložitejšiu stavbu, lebo sú v nich vo veľkom množstve zastúpené všetky typy sopečných hornín. Na území obce sú zastúpené hlavne biotiticko-amfibolicko-pyroxenické andezity. Menej už intrúzie ryolitových porfýrov.
Údolie rieky Hron sa na rozdiel od pohorí vytváralo neskôr, v štvrtohorách. S postupne rastúcou disekciou dolín a tvorbou fluviálnych terasových akumulácií Hrona, sa kotlina vymodelovala približne do takej podoby, akú poznáme dnes. Pozdĺž toku Richňavského potoka sa akumulovali piesčité až štrkovité hliny dolinných nív a horských potokov a pri jeho ústí hlavne štrky a piesčité štrky stredných terás. Pozdĺž toku Hrona sú to litofaciálne nečlenené nivné hliny. Proces ukladania riečnych sedimentov pokračuje dodnes a môžeme pozorovať zreteľnú tendenciu postupného prekladania toku Hrona v kotline k ľavobrežiu.
Reliéf
Obec Voznica z geomorfologického hľadiska začleňujeme do celkov Štiavnické vrchy, Vtáčnik a Žiarska kotlina. V rámci celku Štiavnických vrchov samostatne vyčleňujeme podcelok Hodrušská hornatina. V geomorfologickom celku Vtáčnik podcelok Raj. V celku Žiarska kotlina územie obce Voznica zasahuje do časti Žarnovické Podolie.
Hornatá časť územia obce je tvorená sopečným reliéfom, ktorý je charakteristický svojou členitosťou, ktorá často dosahuje viac ako 600 m. Najväčšiu časť územia obce zaberajú Štiavnické vrchy, tvorené horskými rázsochami, ktoré oddeľuje hlboko zarezaná Richňavská dolina so zovretým priečnym profilom. Na južnej strane doliny sa týčia najvyššie vrcholy územia Veľký Žiar (856 m n. m.) a Drastvica (834 m n. m.). V západnej časti zasahuje do územia obce geomorfologický celok Vtáčnik, ktorý tu dosahuje nadmorskú výšku približne 600 m. Najdominantnejší prvok reliéfu tvorí masív Voznickej skaly. Priamo nad obcou sa týči turistami obľúbený vrch Smrkáčik. S nadmorskou výškou 325 m n. m. síce ani zďaleka nepatrí medzi najvyššie vrcholy, za to však ponúka prekrásne panoramatické výhľady do okolia.
Nivu rieky Hron z geomorfologického hľadiska zaberá Žiarska kotlina, ktorá je okrajoch obmedzená zlomami. Rieka Hron vyplnila kotlinu svojimi náplavmi a vytvorila široké riečne nivy a terasy. Kotlina má malú vnútornú výškovú členitosť. Na okrajoch lemujúcich pohorí sa nachádzajú časté výplavové kužele.
Klimatické pomery
Podľa Lapina (2002) môžeme územie obce zaradiť do všetkých troch klimatických oblastí. Niva rieky Hron a intravilán obce patrí do teplej oblasti, v ktorej sa do roka zaznamená viac ako 50 letných dní s teplotou vyššou ako 25 stupňov. V rámci klimatických oblastí vyčleňujeme i menšie časti - okrsky. Okrsok v údolí Hrona charakterizujeme ako teplý, mierne vlhký, s miernou zimou. Mierne teplá oblasť, ktorá má za rok menej ako 50 letných dní s dennou s teplotou vyššou ako 25°C, sa nachádza v hornatých oblastiach Štiavnických vrchov a Pohronského Inovca. Júlový priemer teploty vzduchu v tejto oblasti je minimálne 16 °C. Na území obce oblasť tvoria dva okrsky. Prvý je mierne teplý, mierne vlhký, pahorkatinový až vrchovinový okrsok. Vo vyšších polohách Štiavnických vrchov je to mierne teplý, vlhký, vrchovinový okrsok. Chladnú oblasť, ktorá sa vyznačuje júlovým teplotným priemerom pod 16 °C, tvorí na území obce mierne chladný okrsok, ktorý sa nachádza vo vrcholových polohách Štiavnických vrchov.4
Celkovo sa priemerná ročná teplota na území obce sa pohybuje v rozmedzí 7 – 8 °C. Najchladnejšími mesiacmi v roku sú január a február, kedy priemerná teplota dosahuje - 4 až - 3°C. Za najteplejší mesiac môžeme označiť júl, kedy sa priemerná teplota pohybuje v rozpätí 15 - 18°C. Priemerný ročný úhrn zrážok na území obce Voznica je 600 -700 mm.5 Z hľadiska výskytu hmiel môžeme územie rozdeliť na oblasť údolí väčších riek, kde sa hmly vyskytujú v rozmedzí 60 – 85 dní v roku a oblasť zníženého výskytu hmiel v podhorských a horských svahových polohách, kde sa ročná početnosť dní s výskytom hmly pohybuje v rozmedzí 20 – 50.
,
1955 Voznické polia