História

Vedecký archeologický prieskum na Bártovej (Richňavská dolina), vpravo od potôčika z Kamenného, uskutočnený Historickým ústavom z Budapešti potvrdzuje, že v období 1220-700 rokov pred našim letopočtom, v mladšej dobe bronzovej, tu žili ľudia lužickej kultúry. Obyvatelia sa zaoberali hlavne pastierstvom, roľníctvom a predovšetkým povozníctvom. Voznickí povozníci preberali tovar i kupcov niekde na pukanskej ceste a prepravili ho cez brod na Hrone až do vrchov Pohronského Inovca. Lokalita Brzny-brod je uvádzaná v ranno-stredovekých listinách ako všeobecne známy bod, ktorý tvoril hranicu medzi majetkom kráľovským a majetkom zemepánov a dodnes tvorí hranicu medzi katastrami Voznice a Žarnovice.

            Prvá písomná zmienka o obci Voznica, už spomína obec ako významné ekonomicko-dopravné centrum okolia. Touto listinou je zakladajúca listina Beňadického opátstva z roku 1075, daná uhorským kráľom Gejzom I., ktorou založil opátstvo Svätého Beňadika a ustanovil povinnosť odvádzať polovicu kráľovskej čiastky (voznického mýta) Beňadickému opátstvu.

V trinástom storočí sa Voznica a Brzny-brod spomína v listine Ostrihomskej kapituly z roku 1226. Listina je kúpnopredajnou zmluvou v ktorej šľachtici Pavel, Vít a Dobroslav, ktorí sú správcami Tekovského hradu, so súhlasom kráľa Ondreja II. predávajú svoje zeme Revište a Belú županovi Laustachovi za 50 hrivien zlata (12 kilogramov).

O obci Voznica je ďalší záznam z roku 1343, kedy levický kastelán prekladá mýto z Voznice práve do Žarnovice z dôvodu väčšieho využívania novej komunikácie. Vytvorenie tejto komunikácie cez Žarnovicu má svoje korene v spriechodnení Hodrušskej doliny, ktoré súviselo so začínajúcou ťažbou rúd v tomto regióne.

V roku 1558 sa Voznica spomína v urbárskom popise, ktorý udáva pozemkovú daň a mýtne poplatky. Ústne podanie odvodzuje z tohto obdobia i názov obce. Bol odvodený od činnosti občanov – povozníctva, ale aj od prievozu na Hrone – Prievoznica, z toho pomenovania vznikol názov Voznica. V tomto období sa obce priamo dotkla jedna významná udalosť. A to stavba, v tej dobe, najväčšieho banského diela na svete, Dedičnej štôlne cisára Jozefa II. Prerazenie dedičnej štôlne sa uskutočnilo 21. Októbra 1878. Jej celková dĺžka je 16 583, 5 metra. Razenie si vyžiadalo plných 96 rokov prác a celkové náklady dosiahli sumu 4 599 023 zlatých a 49 grajciarov. Prerazením tejto štôlne sa však ročne ušetrilo 230 tisíc zlatých na odčerpávaní vody z banských diel štiavnického revíru. Gustáv Faller v príspevku Bergmaenisch geschitliche Darstellung des Kaisera Josefi II. Erstolens in Schemnitz uverejnenom v ročenke Berg und Hutmaenisches Jahrburg der k.k. Montan-Lehranstalten zu Leoben un Pribram, ročník 1859 píše, že Dedičná štôlňa cisára Jozefa II. patrí k najveľkolepejším banským podujatiam sveta.

            Udalosti Prvej svetovej vojny priniesli mnoho útrap aj obyvateľom Voznice, i keď boje územie obce priamo nezasiahli. Chlapi začali rukovať už v júli 1914 a z bojísk sa domov nevrátilo 14 vozničanov a piati prišli ako trvalí invalidi.

            Počas Druhej svetovej vojny na území obce prebiehali boje SNP. Voznica sa ocitla na kraji povstaleckého územia a na hlavnom ťahu pohronskou dolinou. Obranu územia mal riešiť príchod trnavskej vojenskej posádky “Dunaj“, 1.septembra 1944. Tento útvar bol doplnený mužmi z Voznice, ktorí doň nastúpili v rámci mobilizácie. Bola vybudovaná obranná línia povstaleckého územia na čiare Voznická skala – Biely Kríž. Nemecké vojská zaútočili na našu obec 27. septembra 1944 v odpoludňajších hodinách. Obyvateľstvo bolo v noci evakuované do Kolienca a Kamenného, kde zostalo viac ako týždeň. Po Novom roku 1945 Voznicu obsadzuje maďarská armáda, ktorá bola neskôr vystriedaná nemeckou. Boje v obci prebiehali až do marca 1945. Voznica bola oficiálne oslobodená 6. Marca 1945, obyvatelia sa však z evakuácie vrátili až 30. Marca 1945.

            Rozsiahle zmeny v oblasti štátnej správy obec zasiahli po roku 1946. Z troch okresov Nová Baňa, Banská Štiavnica a Kremnica sa vytvoril okres Žiar nad Hronom, pod ktorého správu spadala aj obec Voznica. Obec bola z hľadiska osídlenia posúdená ako neperspektívna a bolo zastavené vydávanie stavebných povolení a tak jediná možnosť rozvoja bola v poľnohospodárskej oblasti (Valach, 1975).

             Ďalším prelomovým obdobím bol rok 1989, ktorý znamenal prechod z centrálne riadeného hospodárstva na trhové a otvorila sa tak cesta podnikateľským aktivitám v obci.

Virtuálna prehliadka

Poprechádzajte sa po našej obci prostredníctvom virtuálnej prehliadky.

spustiť virtuálnu prehliadku