Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná
Voznica

Zaujímavosti

Dedičná štôlňa cisára Jozefa II.

Ústie jdlhšieho banského diela v banskoštiavnickom rudnom revíri sa nachádza asi jeden kilometer od obce v blízkosti rieky Hron. Je to Dedičná štôlňa cisára Jozefa II., nazývaná aj Voznická dedičná štôlňa I.
Bola vybudovaná v rokoch 1782 až 1878. V tom čase to bolo najveľkolepejšie banské dielo na svete, ktoré slúži dodnes na odvodnenie banskoštiavnických baní.
V tejto štôlni sa mali prekrížiť všetky rudné žily banskoštiavnického a hodrušského rudného revíru a preskúmať známe i neznáme horninové pásma. Razenie štôlne sa začalo 19. marca 1782 a skončilo až 15. septembra 1878. To znamená, že namiesto plánovaných tridsať rokov sa štôlňa, s väčšími alebo menšími prestávkami, razila 96 rokov a jej dĺžka sa oproti plánovaným 13 574 metrov zväčšila na terajších 16 310 metrov. Ťažkosti spôsobovali i značné prítoky banských vôd, nedostatočné vetranie a pozmenená trasa, čím predĺžila nielen jej dĺžka, ale značne vzrástli aj finančné náklady. Až strojové vŕtanie, zavedené v roku 1873, urýchlilo razenie a aj dokončenie štôlne. Najprv sa použili zahraničné vŕtacie stroje typov Sachs a Burleigh. Neskôr sa používali aj vŕtacie stroje domácich konštrukcií, ktoré boli vyrobené firmou Kachelman vo Vyhniach. Náklady nakoniec dosiahli viac než štyri milióny zlatých. Zisk však po konečnom prepojení medzi hodrušskou a štiavnickou stranou dosiahol priemerne dvestotridsaťtisíc zlatých. Po dvadsiatych rokoch sa náklady vrátili. Prvýkrát na Slovensku sa vo voznickej dedičnej štôlni uskutočnil odstrel pomocou elektrickej rozbušky.

Doprava osôb cez rieku Hron a pltníctvo

V roku 1926 prievozníctvo vo Voznici bolo lepšie zabezpečené už kovovým lanom cez Hron a prevážalo sa ručne na drevenej ladike. Prievoznička Paulína Škvarková spolu so synom Ondrejom sa podieľali na tejto práci do roku 1950. Drevená ladika bola vymenená, za kovovú a od roku 1950 do roku 1960 prievozníctvo vo Voznici vykonával Ján Beňovský starší, synovia Ján, Jozef, Pavel a Juraj. Popri prievozníctve vykonávali aj opravu topánok. S nákladom 50 tisíc Kčs bol vybudovaný aj nový prievoz spolu s prievoznickým domčekom. V roku 1983 bolo rozhodnuté Okresným výborom v Žiari nad Hronom, že dom v tesnosti ľavého brehu Hrona, bol určený na zbúranie, keďže pri menšom rozvodnený rieky bol už niekoľko krát zaplavený. Slúžil ako útulňa pre prievozníkov do roku 1970. Odvtedy bývali v ňom občania rómskeho pôvodu. Od roku 1960 do roku 1969 – 1970 prevážali manželia Ján Repiský starší a Anna Repiská. Posledné prevážanie ladikou cez rieku Hron vo Voznici bolo v roku 1970.
Obec bola známa i pltníctvom po Hrone. Splavovala sa guľatina upravená na spôsob pltí na rieke do Parkanu – dnešné Štúrovo. Najvernejší tomuto remeslu boli už na slovo vzatí pltnici: Ján Blaho a Ján Ziman (Struhár), ale i Michal Dian. Zachovala sa i poukážka na cestovanie vlakom smerom naspäť. Rok 1937 sa zapísal ako najúspešnejší na splav dreva z Voznice. Na prácach v pltníctve sa podieľali i ďalší občania ako Ondrej Jančok, Ondrej Mádel, Jozef Ziman. Plte museli byť upravené tak, aby vyhovovali dĺžkou a množstvom guľatiny hronskému toku, podľa vtedy platných pltiarskych noriem a predpisov na Hrone. Dĺžka plte guľatiny musela mať 25 metrov dĺžky, a šírka si vyžadovala 5 metrov.
 


 

Pár zaujímavostí v obrázkoch. Lepšie je ale vidieť to na vlastné oči

Lavica cez Hron

Lavica cez Hron

Novovybudovaná

Novovybudovaná

Voznický rybník

Voznický rybník


 
 
Oddychová zóna

Oddychová zóna

Gazdovský dom

Gazdovský dom

Oddychová zóna

Oddychová zóna


 
 
Pamätný dvojkríž

Pamätný dvojkríž

Pamätná tabuľa SNP

Pamätná tabuľa SNP

Ústie dedičnej štôlne

Ústie dedičnej štôlne


 
 

 


509577

Úvodná stránka