Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná
Voznica

História

Z histórie obce

Voznica sa dnes rozkladá pred ústím potoka Richňava, ktorý odvodňuje jednu z dolín západných výbežkov Štiavnických vrchov, rovnakého mena- Richňavská, s riekou Hron. Táto lokalizácia obce nie je náhodná, Na jej teritóriu sa nachádzajú brody cez rieku Hron, jediné, jedinečné a jedine na historickej, strategickej a dnes už takmer zabudnutej ceste začínajúcej pod Konstantinopolom smerujúcej na severozápad cez Balkán, Strednú Európu na Lužicu a tak na pobrežie Západnej Európy. Ona je vlastne pokračovaním legendárnej Hodvábnej cesty, ktorá spája i dnes Žlté more, prechádza naprieč celou Áziou, aby priviedla svojich užívateľov k ďalšiemu moru, či moriam pod Konstantinopol. Naša zabudnutá cesta, ako uhlopriečka pretína všetky európske cesty rovnobežkového a poludníkového smerovania, už nemá ani meno. Preto ju nazývame Diagonála.

V historickej dobe bolo nielen Vozničanmi osídlené spádové územie k Diagonále, lebo bola ekonomickou tepnou obchodu a rozvoja. Prichádzala do regiónu z juhovýchodu z Hontu, z poza Štiavnických vrchov, popod Sitno (1009m n.m.) , dole Richňavskou dolinou cez terajšiu obec Voznica (200m n.m.), aby brodmi prekonala rieku Hron. Jeden z týchto brodov je zeujímavý svojím pomenovaním Brznybrod, je to jazykové i historické archaikum. Na Záhorí Diagonála kontaktuje vrch Drienčie (711m n.m.)...

Historická Voznica v dávnej minulosti začínala kdesi pod Sitnom a končila pod Drienčím, tvorila obsluhu Diagonály v dĺžke takmer 20km. Diagonála a jej prícestia boli osídlené od dávna, vo voznickom regióne už v dobe bronzovej. Podľa ústneho podania Štátne archeologické múzeum v Budapešti robilo archeologický výskum v rokoch 1904-1906 na Bartovej v katastri našej obce. Potvrdzuje to i Dr. Gašparík v monografii mesta Žarnovice. Vykopali Lužičanov, ktorí sa dnes už oficiálne pokladajú za nielen predchodcov Slovanov, či Praslovanov, ale ich priamych predkov.

Kelti prenikli do nášho teritória v V. storočí pred našim letopočtom. Nimi u nás začala doba železná. Preorganizovali nielen výrobu, ale i celú spoločnosť. Ťažia rudy, vyrábajú železné zbrane, nástroje, razia mince. Pamiatky po nich možno nájsť v ryolitovom lome na Záhorí v Zadnej doline vo výrobni mlynských kameňov, v Ricňavskej doline, v Zlatne sú staré banské diela, potok pretekajúci touto dolinou je i dnes zlatonosný. Mlynčok, lokalita povyše Zlatna má svoj pôvod u Keltov. Kým príchod Keltov bol prínosom pre pôvodné obyvateľstvo, objavenie sa Germánov pred rozhraním letopočtu už bola tvrdá okupácia. Aj keď výboje Germánov boli smerované voči Rímu, domáce obyvateľstvo si vytrpelo svoje. Rimania voči lúpeživým Germánom vybudovali limes Románus na Dunaji, ale to nestačilo. Museli rozšíriť nárazníkové územie na sever nad Dunaj a preťať strategickú Diagonálu, ktorú mali obsadené germánske kmene. Stalo sa tak v roku 172 n.l., Marcus Aurélius rímsky cisár obsadil brodiská vo Voznici a vybudoval tábor. V ňom napísal aj filozofické pojednanie "Rozhovory so sebou samým". Ďalšie boje potom už prebiehali po Diagonále až do roku 179, keď rímske légie dosiahli Trenčín- Laugaritium. Lokalitu tohto rímskeho táboriska identifikovali Taliani pri stavbe železničnej trate údolím Hrona na konci XIX. storočia.

Domáce obyvateľstvo potomkovia Lužičanov privítalo rímske légie ako osloboditeľov. Keď k tomu pridáme príslovečnú slovanskú pohostinnosť, to určite vyrazilo Rimanom dych. Pomenovanie tohto Voznického táboriska má svoj pôvod v zmysle uvedeného. Tie slová gost, gast, gostis, hostis, gostium, sú veľavravné a napovedajúce. Veľmi pripomínajú písomné pomenovanie Voznice z "Magnusu" z roku 1075 zo zakladajúcej listiny Gejzu I:, GOZ- nucha i foneticky podobne znejúci názov Voznice zachovaný ľudovou kultúrou GEN- SUCHE, - Beňadického opátstva. Sťahovanie národov umiestnené medzi štvrté a šieste storočie nášho letopočtu neobišlo ani naše kraje. Ten, kto prvý teóriu o sťahovaní národov konštruoval sa inšpiroval Bibliou. Bola to len zásterka nad praktikami tých, ktorí žali tam, kde nesiali. Slovanom prisúdili posledné miesto. V skutočnosti to boloo ale všetko inak. Slovania vstupujú na scénu európskych dejín ako mocenská hrozba nie mečom, ale svojou natalitou. Pod týmto tlakom vzniká Franská ríša, organizovaná ako štát, nie na princípe národnostnom, ale územnom. V polovici VI. storočia ako predposlední vtrhli do Karpatskej kotliny Avari. So súhlasom Byzancie sa usadili v Slovänskej Panónii. Tvrdo uplatňovali okupačný systém. V roku 623 vzniklo proti nim povstanie na čele s kupcom Samom. Bolo úspešné. Samovo sídlo a ríše Slovänov bolo vo WO-GASTIS-BURG-u na Diagonále, kde inde ako vo Voznici v strede svojej ríše. Myslel pritom strategicky, určite by neumiestnil svoje sídlo na medznú čiaru, aby mu franskí "chlapci plašili kone", ako to tipovali mnohí historici.

Franský kráľ Dagobert a Frakovia osem rokov pripravovali so svojimi spojencami križiacku výpravu proti Slovänom, ale boli si pre porážku v roku 631.

S dovolaním sa a spis z poslednej tretiny IX. storočia. "O obrátení Bavorov a Korutáncov", Samo sa bránil vo Wogastiburgu.

Samo zomiera 635 roku. Jeho ríša, navonok silná, vnútorne sa postupne rozpadá na menšie celky. Vznikajú postupne nové mocenské centrá vo všetkých slovanských regiónoch, tak u západných, severných i južných Slovanov.

Samova ríša je presne určená. Wogastiburg nebol dosiaľ lokalizovaný, ale bude, zatiaľ bez archeológie, ale nepriamo písomne doložený. Rozložíme si tento názov po slabikách:

WO- táto prvá slabika by mala byť podľa vtedajšieho úzusu domáceho pôvodu, buď by to malo byť vlastné meno, alebo topografický názov lokality. Je to staršieho pôvodu, lebo keby tento názov bol z obdobia Sama, určite by začínal slabikou SA.

GAST, GOST- hosť, obchodník, ale i nepriateľ HOSTIS- cudzinec, nepriateľ, protivník....ktorý prichádza....

BURG- hrad, hradisko, veža, pevnosť pri lese, strážne miesto.... Tento starogermánsky termín v zmysle významu prevzali i Rimania a používali ho ako svoj.

Literatúra: Kapesní slovník NČ-ČN, Beneš- Plachý, Praha 1963, Slovník LS-SL Španár Hrabovský.

Názvy brodu - Voznice na strednom Hrone - na Diagonále.Rok názov rok názov
172 Gostium ? 1773 Woznicza
623 Wogastiburg Garam Reev
1075 Goznucha (1. písomná zmienka) 1920 Hronská Voznica
1358 Woznische 1929 Hvozdnica
1711 Wosnitz 1948 Voznica


Závery patria profesionálom- historikom- jazykovedcom. Nechcem prejukovať. Slabika WO je domáca a možno najstaršia (Vo-znica). Stred názvu Wogastiburgu je latinský, to je rok 172, BURG musia určiť jeho vek - začiatok používania Rimanmi profesionáli.

Ak Hodvábna cesta je pomenovaná podľa tovaru po nej prepravovaného, tak DIAGONÁLU pomenujme SAMOVOU cestou, podľa jej jediného po mene známeho kupca!Po Samovej smrti si ríša Slovänov zachováva svoju štátnosť až do polovice IX. storočia, potom čiastočne svoju suverenitu ako východná časť Veľkomoravskej ríše. Desiate storočie je plné bojov, ktoré mali za následok nové usporiadanie a členenie Európy. Po bitke pod Bratislavou v roku 906 postupne zaniká Veľkomoravská ríša. Jej východná časť sa ubránila starým Maďarom a tatárskym kmeňom, ale stratila svoje južné územia. Zachovala si nielen svoju suverenitu, ale i funkčné riadiace štruktúry (kráľ, mýto vo Voznici), ktoré boli postupne začleňované do formujúceho sa Uhorska.

Súputníci Vozničanov:
Je to obyvateľstvo okolo trasy Samovej cesty hlavne v Honte, obyvateľstvo južných a čiastočne západných výbežkov Štiavnických vrchov, Starí križania, horná Nitra až po Necpaly.

Archaické topografické názvy lokalít Voznice:
Kňazovo- sídlo Sama?, určite vladykov, Slavkov, Pivná-Chmelovská - varili pivo?, Kypec - Pálenica - lieh?, Havránkovo, Kojatín, Hrnčiarovská, Kováčová, Kolárovská, Košiar, Salaš, Ložiny, Žiar, Drastvica, Vávrišov, Siakov, Chrapkovo...

Väščinou sú to lokality hlboko v horách, porastené lesmi. Ich názvy potvrdzujú, že boli v historickej minulosti osídlené. Názvy častí Hrona na voznických brodoch: Brzny brod, Horný, Dolný brod, Dolná hrádza, Hrádza, Horná hrádza, Dolná stružka, Horná stružka (stružka je ostrov na Hrone), Hroníke, Otoke (hroníky sú ramená Hrona, otoke sú odtokové systémy stojatých vôd), Hete hať) umelé zásahy a úpravy koryta Hrona kvôli mýtu a pltiarskej stanici.

Archaiká by mohli zaujímať skôr jazykovedcov, pre súčasníkov sú už mnohé z nich nezrozumiteľné.

(Literatúra: "Zabudnuté cesty" Valach F.)
 


 

Trochu histórie vo fotografickej skratke

bez názvu
bez názvu
bez názvu

 
 
bez názvu
bez názvu
bez názvu

 
 

 


528877

Úvodná stránka